O tom, ako sme s tetou z KSS držali demokraciu nad vodou

Autor: Oskar Blanický | 5.3.2012 o 13:40 | (upravené 7.3.2012 o 7:59) Karma článku: 14,38 | Prečítané:  751x

Blížiace sa parlamentné voľby mi nevyhnutne priviali nezabudnuteľnú spomienku na tie predchádzajúce-komunálne. Boli to prvé voľby, ktorých som sa zúčastnil nielen ako volič, ale aj ako člen jednej z okrskových volebných komisií. Ako nestranníka ma do nej nanominoval kamarát kandidujúci do miestneho obecného zastupiteľstva a zážitky, ktoré som si z nej odniesol vysoko prekonali aj najbujarejšie predstavy o našej slovenskej demokracii.

Všetko sa začalo ešte týždeň alebo dva pred samotnými voľbami, keď sa členovia okrskových komisií stretatávajú v meststkom kultúrnom stredisku, aby si okrem iného zvolili predsedu a podpredsedu svojej komisie. Nepoznajúc nikoho, usadil som sa mimo centra žoviálnej komunikácie, hneď vedľa podobne osamotenej zhruba 80-ročnej tetky. Po pár nesmelých vetách bolo jasné, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke, takže sme obaja „odkryli karty". Vraj je tam tiež po prvýkrát, lebo dovtedy chodieval vždy manžel, no po posledných voľbách sa zaprisahal, že už nikdy viac. Tíško rozprávajúc mi potvrdila domnienku, že jadro našej komisie tvorí stará známa partička, a ešte tichším, že si treba dať pozor. Neostávalo mi nič iné len trochu pobavene priznať, že som zo „svojej" strany dostal rovnaké inštrukcie, zároveň som sa nemohol nepotešiť získanému spojencovi.

Pristúpilo sa k žrebovaniu predsedu a podpredsedu. Z mikroténového sáčka plného papierikov s menami členov komisie sa na štvrtý, či piatykrát podarilo vytiahnuť člena, ktorý neodmietol stať sa predsedom komisie a zhodou okolností to bola iniciatívna pani s predchádzajúcimi skúsenosťami na tejto pozícii. Ostatní chceli mať zjavne predovšetkým pokoj, resp. tých cca 40 eur, čo na konci dňa každý zinkasuje. Funkcie sú rozdané, vidíme sa v deň volieb.

Ešte v predvečer volieb sa o slušné intro postaral sused z paneláku, keď vyklopkával ľuďom na dvere a pchal im do ruky malé papieriky - ťaháky - s číslami a menami štyroch kandidátov kandidujúcich v našom volebnom obvode. Kým som mu na to stačil čokoľvek povedať a len tak tupo zíral na štyri zvýrazňovačkou obtiahnuté mená, stihla našťastie dôjsť k dverám mama a prevziať situáciu. Už som stihol len začuť, akí všelijakí šaškovia kandidujú a ako „nám" títo pomôžu.

Ďen volieb. Miestna základná škola. Volebná miestnosť len pár metrov od pracovnej kancelárie predsedníčky našej komisie. Je na domácej pôde. O dvere ďalej je zase kancelária jej spolustraníčky, prítomnej aj na spoločnom hlasovacom lístku. Po čase prichádza a na hodnú chvíľu sa spolu s predsedníčkou a podpredsedníčkou, ktoré k sebe majú zjavne blízko, zatvárajú v jej kancelárii.

Doobeda sa zdá byť všetko v poriadku. Voličov je málo. Zhruba o jednej hodine poobede prichádza skupina asi dvadsiatich Rómov, časť z nich zjavne opitá, vrátane „vodcu". Unisono vykrikujú priezvisko jednej kandidátky, uhladenej pani doktorky. Opäť raz zaznieva staré dobré „lebo ona nám pomôže!" Pre prípad, že by ju niektorí na lístku mali problém nájsť , jeden z nich hlasno upozorňuje, že je prvá zhora. Podobný výjav sa počas dňa ešte párkrát zopakuje, aj keď v menšej miere.

O šiestej večer prichádza jedna zo zlatých chvíľ našej predsedníčky. Navrhuje podpísať zápisnicu už teraz, že vraj nech sa potom večer nezdržiavame podpisovaním a môžeme ísť skôr domov. Za návrh dáva následne hlasovať. Všetci okrem mňa a tety z KSS dvíhajú ruku za podpísanie prázdnej zápisnice. Chvíľu vládne trápne ticho, predsedníčka očervenie ako rak a ako správna učiteľka s 30-ročnou praxou zabručí „dobre, ako chcete!". O chvíľu sa vytočená zase raz s podpredsedníčkou odoberie na polhodinový brífing do svojej kancelárie.

Po ôsmej večer sa uzamyká volebná miestnosť a členovia komisie sa ako krokodíly na pakoňa vrhajú na urnu a dávajú sa do otvárania obálok. Nervózny z celodenného divadla, skríknem nech sa ukľudnia a vyčkajú, kým sa zapečatia nepoužité obálky a hlasovacie lístky. Po otvorení obálok prichádza predsedníčka s ďalším skvostným nápadom: ona bude čítať, čo je na hlasovacích lístkoch a jej podpredsedníčka to bude zapisovať. Ostatní môžu počúvať. To už odkladám akékoľvek zábrany a vravím tetke pred všetkými nech si láskavo presadne k predsedkyni,a ja budem robiť kontrolný zápis. Časom prichádzame na to, že počet obálok a hlasovacích lístkov sa nezhoduje, a približne tridsať lístkov je prefotených, zvláštne dokrčených alebo zložených na x-krát, zároveň krúžky pre kandidátov sú urobené ceruzou alebo očividne iným perom ako tým, aké boli k dispozícii za plentou. Dodnes neviem, ako presne sme mali v tej chvíli postupovať, no šlo o očividný podvod a trvali sme na nezapočítavaní týchto hlasov. To nám napokon prešlo celkom hladko, keďže v tomto prípade boli hlasy relatívne rovnomerne rozložené medzi obidva bloky.

Keď bolo po všetkom, zápisnica sa podpísala, zapečatila a ... s obrovskou prevahou zvíťazili tí, o ktorých to bolo jasné už dlho pred voľbami. Podobne ako je tomu dnes, pár dní pred parlamentnými voľbami. Rezignovať na nich by však znamenalo dať ešte väčšiu silu tým, ktorí obchádzajú ešte aj základné demokratické pravidlá a vzdať sa i jedinej možnosti ako ich o štyri roky vymeniť za niekoho slušnejšieho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?